Narodenie najpotrebnejšej písacej potreby

Ceruzky, pentelky, farbičky – to všetko sú písacie potreby, bez ktorých si nevieme predstaviť nielen náš život v školských laviciach, ale i pracovných kanceláriách. Avšak, jedna písacia potreba je zo všetkých najpotrebnejšia – pero. Viete, ako a odkiaľ k nám prišlo?

Patent na tieto písacie potreby získal pred vyše šesťdesiatymi rokmi maďarský emigrant László Bíro. Samozrejme, hovoríme o guľôčkovom pere, jeho predchodcovia sú na svete známi už od nepamäti. Aký význam jeho vynález má? Niektorí ľudia ho prirovnávajú k vynájdeniu kníhtlače. Nech sú už názory akékoľvek, jedno je isté. Gulôčkové pero je najrozšírenejšou písacou potrebou na celom svete.

Kto bol stvoriteľ pera?

Vo veľa prípadoch sa veľká pozornosť venuje najmä tomu, čo sa vynašlo, a nie tomu, kto to vynašiel. A to je aj prípad guľočkového pera. Zatiaľ čo samotný vynález pozná takmer každý na svete, jeho stvoriteľa už menej ľudí, ba až nikto. László Bíro, tak sa vynálezca volal, sa narodil koncom 19. storočia v hlavnom meste susedného Maďarska. Jeho život by sme mohli prirovnať k životu bohéma. Najskôr začal študovať medicínu, no tá mu veľmi nesadla. Hovorí sa, že zistil, že oveľa viac ako škola, ho naučí sám život. Koniec koncov mal i pravdu. Veď čítajte ďalej. Postupne vystriedal niekoľko zamestnaní. Bol napríklad hypnotizérom, grafológom či dokonca pretekárom a colným pracovníkom. No a okrem toho všetkého bol aj, samozrejme, umelcom a vynálezcom.

Vynálezmi sa to len tak hýrilo

Už ako mladík vynašiel práčku, ktorá sa podobala na kombináciu práčky a sporáka. Spolu s priateľom vymysleli automatickú prevodovku a po presťahovaní sa do Argentíny vynašiel klinický termograf či dokonca nerozbitný zámok. Veru, s týmito vynálezmi sa však až tak neuchytil. Ešteže mal hlavu na písacie potreby.

Prime time – história guľôčkového pera
Konečne sa dostávame k podstate, no i tu je potrebné ozrejmiť si pozadie. Možno je to neuveriteľné, no istý čas sa živil aj ako novinár na voľnej nohe. A práve táto profesia bola pre vznik najslávnejšej písacej potreby kľúčovou. K tomuto vynálezu sa inšpiroval pravidelným pohybom tlačiarenských rotačných valcov, ktoré mu vnukli myšlienku, že otáčajúca sa guľôčka na konci rúrky naplnenej atramentom by mohla zaistiť pravidelné nanášanie farby na papier. To by podľa jeho predstáv malo umožniť jednoduché a rýchle písanie bez fľakov od atramentu, ktoré často spôsobovali plniace perá.
Historiek o tom, ako k tomu všetkému dospel je niekoľko, avšak túto môžeme považovať asi za najrelevantnejšiu a najviac uveriteľnejšiu.